WALL STREET a bolševická revolúcia (recenzia)

Autor: Patrik Kubička

Dátum vydania: 12. 12. 2018

Rok 1917 predstavoval pre celý svet a najmä Európu hektické obdobie spôsobené prvou svetovou vojnou. Snáď ešte intenzívnejšie toto obdobie vnímalo práve Rusko, ktoré sa zmietalo v politickej kríze, ktorá vyvrcholila abdikáciou cára Mikuláša II. a pádom cárskeho režimu spôsobeným februárovou revolúciou a následným nástupom dočasnej vlády, na čele ktorej bol knieža Ľvov a neskôr, bežným ľudom obľúbený, Alexander Kerenskij. Dočasná vláda neschopná ukončiť politickú krízu, je v novembri toho istého roku zvrhnutá boľševikmi počas „októbrovej revolúcie“, ktorá poznačí Rusko a celý svet na zvyšok 20. storočia, ktorej dôsledky možno pociťovať dodnes.

Kniha Antonyho C. Suttona Wall Street a boľševická revolúcia nám predstavuje boľševickú revolúciu úplne v inom svetle ako sme ju mohli doteraz vnímali a poznali. Sutton sa v knihe opiera najmä o Archívy Ministerstva zahraničných vecí USA, konkrétne decimálne súbory 861.00, Archívy Amerického Červeného kríža, ale aj archívy bývalých spojeneckých krajín, v ktorom sú tiež spisy spravodajských služieb a taktiež sa aj opiera o dobové novinové články a životopisy hlavných „aktérov“ knihy. Na konci knihy prekladá tri prílohy, v ktorých uvádza riaditeľov významných bánk, inštitúcií a firiem spomenutých v knihe (v rokoch 1917 – 1918). V Prílohe 2 zase veľmi zaujímavo rozoberá židovsko-konšpiračnú teóriu boľševickej revolúcie a poukazuje na jej pôvod, rozoberá určité faktické úskalia v súvislosti s inými faktami nám už dnes známymi, pričom sa tiež opiera o telegramy Ministerstva zahraničných vecí USA a šokujúcu tajnú správu Riaditeľstva spravodajských služieb Veľkej Británie, ktorá sa zaoberá činnosťou revolučných hnutí v Európe a vo svete, kde sa rozoberá aj situácia vo vtedy vznikajúcom Česko-Slovensku, ktorej preklad Vám určite prinesieme. V poslednej prílohe uvádza v plnom znení niektoré z dokumentov, či diplomatickej korešpondencie, ktorá súvisí s týmto šokujúcim príbehom v knihe, príbehom amerických veľkopodnikateľov a predstaviteľov bánk, ktorí financovali boľševickú revolúciu.

Autor sa v knihe zaoberá pobytom Leva Trockého v New Yorku a jeho nadštandardným životným štýlom, následne poukazuje na jeho odchod z USA do Ruska cez Kanadu a Švédsko, kde sa mal zúčastniť „októbrovej revolúcie“, pričom mal Trockij pri sebe sumu 10 000 dolárov zabavených kanadskou rozviedkou, na ktorú upozorňuje plukovník Vladimír Svetozár Hurban, syn známeho slovenského politika a spisovateľa Svetozára Hurbana-Vajanského a vnuk štúrovca Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý vtedy pôsobil ako vojenský atašé česko-slovenského veľvyslanectva vo Washingtone. Zdroj týchto 10 000 dolárov sa odhaduje z Nemecka. Sutton v knihe upozorňuje, že spojenci mali dvakrát možnosť zadržať Trockého, raz v Kanade, kde bol spolu s ostatnými revolucionármi na istý čas zadržaný a potom ešte zadržaný na hraničnom priechode vo Švédsku. Avšak na zásah amerických právnikov, kanadských úradníkov a s pomocou Trockého amerických pasov, vydaných prezidentom USA Woodrowom Wilsonom, Trockij, spolu s ostatnými revolucionármi prišli do Ruska, kde mohli spustiť boľševickú fázu revolúcie. Podplukovník John Bayne MacLean, ktorý mal napojenie na kanadskú rozviedku sa vyjadril: „niektorí kanadskí politici alebo úradníci boli hlavnými zodpovednými osobami za predĺženie vojny (Prvej svetovej vojny), za veľké straty na životoch, za zranenia a utrpenie v zime roku 1917 a veľké nemecké ofenzívy v roku 1918“. O nič inak to nebolo, ani so zapečatením vagónom Vladimíra Lenina zo Švajčiarska do Ruska, ktorý organizoval nemecký generálny štáb.

Asi najzaujímavejšia je kapitola venovaná misii Amerického Červeného kríža (AČK) v Rusku – 1917, ktorej väčšina členov boli predovšetkým významné osobnosti finančného sektora New Yorku z Wall Street a ich asistenti, ale len 7 osôb – lekárov a pracovníkov špecializujúcich sa na medicínu, ktorí krátko po príchode do Ruska misiu opustili. Jednoznačne najvýznamnejší členovia misie z finančného sektora boli William Boyce Thompson, neskorší vedúci misie a jej sponzor a riaditeľ Federálnej rezervnej banky v New Yorku, ďalej to bol Raymond Robins, zástupca vedúceho misie, banícky promotér a socialistický politik a Thomas Day Thacher, partner prominentnej právnickej firmy Simpson, Thacher & Bartlett. Táto misia AČK v Rusku predstavovala vôbec prvé významnejšie nadviazanie vzťahov s boľševickým režimom zo strany USA a vďaka následnému stretnutiu Thompsona s britským premiérom Lloydom Georgom britský vojnový kabinet zmenil svoj negatívny postoj voči boľševickému režimu a začal s boľševikmi spolupracovať. Tento krok nasledovalo aj Francúzsko a spolu s Britániou vyslali svojich neoficiálnych vyslancov pre komunikáciu s predstaviteľmi boľševickej vlády. No však najzarážajúcejšie je azda financovanie revolučnej vlády Kerenského a po boľševickom prevrate najväčšie objemy peňazí putovali práve boľševickej vláde, pričom o najväčšej čiastke jedného milióna dolárov informoval vtedy aj Washington Post. Všetky tieto sumy boli prevádzané cez National City Bank, ktorá patrila J. P. Morganovi. V knihe sa autor zmienil, že táto banka bola ako jediná zahraničná banka vyňatá zo znárodňovacieho procesu boľševikov.

Autor porovnáva s misiou AČK v Rusku s misiou AČK v Rumunsku, ktorej vedúci misie bol Henry W. Anderson. Obidve misie prebiehali v rovnakom období. V knihe sú uverejnené viaceré citácie telegramov Andersona, v ktorých sa opakovane sťažuje na ignoráciu svojej misie a nalieha na misiu AČK v Rusku, aby poskytla lekársky personál, zdravotnícke vybavenie a financie pre misiu v Rumunsku, kvôli hroziacej epidémií, keďže misia AČK v Rusku, ktorej vedenie už vtedy prebral Robins, mala na starosti všetky finančné výdaje, ako aj logistiku liekov a potrebného materiálu pre misiu v Rumunsku. Môžeme si len domyslieť, čím bola zaneprázdnená misia v Rusku. Podkapitola venujúca sa misii AČK v Rumunsku nám jasne ukazuje pravé poslanie Červeného kríža, zatiaľ čo misia v Rusku zneužila Červený kríž pre zištné ciele Wall Streetu. Na túto obzvlášť zaujímavú tému Vám prinesieme aj osobitný článok.

V knihe je ďalej množstvo dôkazov o financovaní boľševickej revolúcie významných podnikov a korporácií spätých s Morganovými a Rockefellerovými záujmami, ako bolo založenie prvej sovietskej zahraničnej banky Sovtieskeho zväzu – Ruskombank, ktorá dnes pôsobí v Ruskej federácii pod názvom VTB bank, ktorej prvým riaditeľom bol Max May z Guaranty Trust Company, podozrivý z podpory nemeckej špionáže v USA, ďalej fakty týkajúce sa vývozu ruského zlata do USA, spolupráca Sovietskeho úradu v New Yorku s dôležitými firmami USA, financie pre boľševickú vládu prevádzanú cez „bankára boľševikov“ Olofa Aschberga a mnoho ďalšieho. Dôvod prečo sa toto všetko dialo, prináša do údivu mnohých historikov, ekonómov, či politológov ktorí sa nejakým spôsobom zaujímali o túto tému, teda pokiaľ mali dostatočné zdroje. Množstvo historikov sa radšej rozhodne neskúmať toto obdobie z toho nezvyčajného uhľa pohľadu, ako Sutton, už len kvôli možnému výsmechu historickej obce, alebo pokazeniu si svojej vedeckej kariéry, tak ako je to v prípade historikov, ktorí sa rozhodnú objektívne písať a publikovať o 1. Slovenskej republike a vlastne samotný Sutton je dobrým príkladom, takéhoto prístupu vo vedeckej oblasti, nakoľko on sám sa stal obeťou politickej korektnosti, po ktorej bola jeho vedecká kariéra prakticky zničená a na vydavateľov jeho kníh boli vyvíjané nátlaky. Sutton nám prináša prekvapivé odpovede prečo mala Wall Street záujem podporovať boľševickú revolúciu, prečo tak veľmi podporovali ako domácu, tak aj medzinárodnú ľavicu. Zmienka o „využití povojnového ruského trhu“, ktorá sa pravidelne v knihe objavuje, nám dáva jednu z mnohých odpovedí.

Wall Street a boľševická revolúcia je jednoznačne kontroverzná téma a kontroverzná kniha, už len kvôli množstvu konšpiračných teórií, ktoré túto časť histórie sprevádzajú. Sutton niektoré z týchto teórií potvrdzuje a iné naopak zavrhuje ako „dymovú clonu“, ktoré mali zakryť skutočnú pravdu, resp. odkloniť pozornosť iným smerom. V súčasnosti je už veľké množstvo materiálov, na ktoré Sutton vo svojej knihe odkazuje v poznámkach pod čiarou, najmä archívy Ministerstva zahraničných vecí, zdigitalizované a môžeme tak mnohé z týchto materiálov skúmať a tento neuveriteľný a šokujúci príbeh rozšíriť a ešte viac preskúmať. Štýl, ktorým je kniha písaná je trochu špecifickejší, ako sme zvyknutí u historikov, pretože Sutton je predovšetkým ekonóm a taký je aj jeho prístup skúmania k danej problematike a ku ním skúmanej histórií. Naše Vydavateľstvo Veritas vstupuje na knižný trh Slovenska a Českej republiky s prvou knihou a to práve s Wall Street a boľševická revolúcia od Antonyho C. Suttona. Dali sme si veľmi záležať na celom procese vydania tejto knihy. Zabezpečili sme kvalitné preklady z angličtiny do slovenčiny a češtiny, vykonali detailné korektúry, aktualizovali niektoré informácie v knihe z roku 1974, vylepšili uvádzanie dokumentov v knihe, zabezpečili kvalitnú sadzbu textu a mnoho ďalšieho až po samotnú tlač v kvalitnej tvrdej väzbe potiahnutú parciálnym lakom. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa zapojili do tohto procesu a umožnili vydanie nášho prvého titulu.

Už teraz pracujeme na vydaní ďalších titulov Suttona a v budúcnosti môžete očakávať aj iné kvalitné tituly zamerané na históriu a nielen na históriu.